Čo ma prvý mesiac naučil? (SK)

Už som tu tak dlho a tak krátko! Pravdupovediac sa to vôbec ako mesiac nezdá. Cítim sa, ako by som tu bola dlhšie a odjakživa sem patrila. Možno je to tým, že mám úplne skvelú hostiteľskú rodinu, super školu (aj keď je to dosť blbé, že všetci moji kamaráti doma mali ešte mesiac prázdniny) a úžasných ľudí okolo seba všade kam sa pohnem.

Rozmýšľam, čo také by som mohla povedať o Fínsku, ľuďoch a veciach okolo mňa, ktoré som si všimla a pokladám za dôležité/zaujímavé a tak ďalej.

• "Tichí a utiahnutí Fíni"

http://finnishnightmares.blogspot.fi/

Hahahahaha! Na popríjazdovom seminári nás pripravovali na fínske stereotypy, aby sme neboli veľmi prekvapení a nevytŕčali z davu. Upozorňovali nás hlavne ta to, že je dosť ťažké nadviazať očný kontakt s Fínom a potom sa usmiať (nočná mora Fína), alebo že nemáme byť veľmi prekvapení, keď až tak nebudú prejavovať city a že niekedy bude ťažké udržať konverzáciu a vo väčšine prípadov ju budeme musieť začať my. Po príchode do rodiny som zažila prvý šok. Toľko krásnych prejavov lásky a spolupatričnosti sa len tak nevidí. Hneď som dostala ten krásny pocit nového domova. Neskôr k nám prišli na návštevu sestrine kamarátky a reč opäť vôbec nestála. Všade kde sme prišli bolo počuť hlasy a smiech. O pár dní sa začala škola a ani tu ticho rozhodne nebolo. Každý sa tu rozpráva s každým, všetci držia spolu. Konverzáciu málokedy začínam ja a je ťažké ju ukončiť, lebo sa všetci sa chcú rozprávať. Nerobia rozdiely, radi sa porozprávajú a popýtajú na Slovensko, dávajú mi čítať rôzne fínske dlhé slová. Je však pravda, že Fíni sú radi ticho a zbytočne neplytvajú slovami. Naučila som sa, že existuje niečo ako "príjemné ticho". Nemusíte komentovať všetko čo robíte. A že keď do vás narazí Fín, nepovie niečo ako prepáč, povie: "ooho". Alebo keď potrebuje prejsť nenápadne zakašle, čo Slovenke v  chrípkovej sezóne veľa nehovorí a tak vás bez slov odtlačí. V skratke sú praktickí a struční.

• Lähdetkö kahville?

Káva, fínsky kahvi je tu úplne vždy a všade kam prídete. Či už ráno do školy (dve kávové prestávky denne), ku kamarátovi domov, alebo k hocikomu na návštevu. Vždy si sadnete za stôl a dáte jednu, dve, tri kávy. Ja, samozrejme, neodolám a tak sa denne snažím držať limit pod šesť káv, čo sa nie vždy podarí. Kávu proste milujú. Najlepšia je v Moomiin hrnčeku. Aby sme boli ešte viac fínski. 

• Sauna

Všetci tam chodia. Má ju doma každý. Keď ju nemáš, si divný. Moja hostiteľská rodina ju rozkúri každý druhý deň. Je to ideálny relax po náročnom dni. Ešte stále som sa však neodhodlala skočiť do rieky vedľa. Ja si počkám kým napadne sneh (čo bude za chvíľu, keďže dnes ráno boli štyri stupne) a potom budem robiť anjelikov.  

• Jedlo, všade samé jedlo

Ku káve samozrejme patrí aj niečo na zahryznutie. Keď som sem šla, všetci mi vraveli, že severská kuchyňa nie je nič moc a ako budem hladná a ryby mi pôjdu krkom. Blbosť. Jedlo je tu úplne super. Či už v škole (ak to porovnám so slovenskými školskými jedálňami) alebo doma. Milujem lososovú polievku a pečivo. Všade majú výborný leipä (chlieb), obzvlášť tmavý a karjalanpiirakka (chlieb s ryžou v strede) ku každému jedlu. Čo som si všimla tiež je to, že Fíni jedia veľmi často. Keď už spomíname kuchyňu, je dosť bežné, že muži sú v kuchyni častejšie v porovnaní s inými krajinami. Celkovo je to tu dosť zrovnoprávnené.

http://finnishnightmares.blogspot.fi/

• Fínsky autobus

To je téma sama o sebe. Tu je všetko presné. Všetci všade prídu aspoň o päť minút skôr, aby náhodou nemeškali. Až na matikára a autobus. To sú dve veci, ktoré nikdy nejdú podľa rozvrhu. Ak cestujete, musíte sa riadiť istými zásadami. Keď autobus prichádza, zdvihnete ruku, ako gesto, že má zastaviť. V tom momente musíte dúfať, že si vás vodič všimol. Keď vojdete priložíte kartu a rozhliadnete sa po autobuse. Modlíte sa, aby nebol "plný". Plný tu znamená, že všetky miesta pri okne sú obsadené. To takisto znamená akúkoľvek malú sociálnu interakciu s neznámym človekom. Prídete ku sedačke a spýtate sa, či si môžete prisadnúť. Tu však nastáva ďalšia dilema cudzinca. Ak poznáte vetu: Mlčanie znamená súhlas. Bod pre vás. Potom už len čakáte, kým neznámy spolusediaci zakašle, alebo stlačíte stop tlačítko (ktoré nie vždy funguje) a vystúpite. V tom horšom prípade o dve zastávky ďalej.



To je asi všetko, čo ma momentálne napadá. Ešte na profesionálneho Fína musím veľa trénovať. Fínsko je krásna krajina, s krásnou prírodou, fajným jedlom a skvelými ľuďmi, ktorí lámu všetky predsudky. Užívam si každý moment a dúfam, že bude každý mesiac aspoň taký krásny ako tento prvý a ešte krajší. Ďakujem obom rodinám, hostiteľskej aj mojej vlastnej za podporu každý deň, mojim kamarátom doma, za to, že ma ešte neprišli zabiť, keď nemám čas odpisovať a kamarátom tu, za všetko, čo pre mňa robia a prekonávajú samých seba v komunikácii v angličtine, len preto, aby som rozumela, neskutočne si to vážim a teší ma, keď obidve strany spravia pokrok - ja vo fínčine a oni v angličtine. Som neskutočne vďačná, za to kde som a akých úžasných ľudí mám okolo seba.


Heippa!

      

What did the first month teach me? (EN)

I've been here so short and so long at the same time! Honestly, it doesn't feel like a month. It feels like forever and that I've always belonged here. Maybe it's because I was lucky and got into this absolutely amazing host family, great school (even though all my friends back home had one more month of holiday) and I'm surrounded by all these wonderful people anywhere I go.
I was thinking what I could say about Finland, people, things around me, which I consider as interesting/important, etc.

• "Quiet and shy Finns"

http://finnishnightmares.blogspot.fi/

Hahahahaha! On our arrival orientation, they were getting us ready for all the stereotypes, so we're not surprised when we'll make an eye contact and then smile on a Finnish person. Yes, it's their nightmare. Or that they don't really show emotions and sometimes it's hard to start and keep up a conversation. And it's probably gong to be us that will have to start some interaction. The first shock came right after I came to my host family. I've never seen anyone showing more love and warm gestures than they do. I got the cozy feeling very soon. Later on, my sister's friends came over. There wasn't any quiet moment at all. Anywhere we came there were loud voices and laughter. Few days later school started and it isn't the most quiet place either. Everyone is talking to everyone, they're all hanging together. It isn't hard to start a conversation. It's hard to end a conversation! Everybody wants to talk, they're all very curious about Slovakia. They don't make any differences and it makes me feel like I'm talking to someone I knew for a long time. On the other hand it's true that Finns like to be quiet and they don't "talk shit". There's something like comfortable silence in Findland. You don't have to comment everything you do. And if a Finnish person bumps into you, he/she doesn't say sorry. They say; "ooho!" Or if you obstruct and they want to get somewhere they start coughing a little. Which didn't really make sense to Slovakian in a flu season. Then they just pull you out. No words needed.

• Lähdetkö kahville?

Kahvi = coffee is everywhere you go. We have two coffee breaks at school, when you visit your friend or if there are some guests comming. There is always one, two, three cups of coffee. I'm trying to keep the limit of maximum six cups per day, which doesn't really happen. I'm loosing count after seventh cup. They love their kahvi. The best one is in the Moomin mug, to keep it even more Finnish.

• Sauna

Everyone goes there. Every Finnish household has one. If you don't have sauna you're weird. My host famly heats up their sauna every second day. It's great relax after an exhausting day. But I still didn't dare to jump into the river after. I'll wait until there's snow (which is probably going to be soon) and then I'm going to do snow angels.  

• Food. Food everywhere.

You have to eat something while enjoying your kahvi. Before I came here, people were saying, that northern food isn't very good and that I'll be hungry and hate fish after eating them all the time. That's not true. Food is delicious here. It's good either at school (if I compare it with Slovakian school canteens) or at home. I love salmon soup and pastry. There's leipä (bread), especially dark bread and karjalanpiirakka (bread with rice in the middle) as a side dish to almost every food. Finns also eat very often. Speaking of food and kitchen, men are in the kitchen more often than in other countries. Households are very equal here. 

http://finnishnightmares.blogspot.fi/

• Finnish bus

That's a theme itself. Everything is very punctual here. Everyone comes at least five minutes sooner, rather than being late. Except for my maths teacher and bus. Two things that never go on schedule. If you're traveling you need to follow certain rules. When bus is comming you need to raise your hand and then just hope that the bus driver saw you. When you walk inside you tap your card and quickly look, if there's a free seat. Free seat means seat by the window, if there's someone sitting it's considered as full. If it is full, it's a nightmare. Social ineraction with stranger! You look at the person and ask if the seat next to him/her is free. If you know the saying: "silence means agreement", one good point for you. Then you're just waiting until he/she starts caughing, or you press the stop button (which doesn't always work) and get off the bus. In worse scenario you get off one-two stops later. Not a big deal.



That's everything that comes to my mind at the moment. I definitely need more training to become a professional Finn. Finland is an awesome country with beautiful nature, delicious food and wonderful people, who break all the stereotypes. I've been enjoying every moment so far and I hope, that every month will be at least (or even more) amazing as this one. Big thank you goes to both of my families for support and friends back at home, that they didn't come to kill me for my late replies, friends here for being so patient and overcoming themselves in speaking English. I'm so thankful for all these nice people and stuff hapening around me.

Heippa! 

Fínske oslavy (SK)

Čas beží a desí ma akým tempom. Nemôžem uveriť, že už je to skoro mesiac odkedy som prišla do Fínska! Všetko je tu pre mňa zatiaľ nové, ale prispôsobujem sa veľmi rýchlo a pravdupovediac tu je to jednoduché. Na dobré sa rýchlo zvyká. Mám okolo seba kopu úžasných ľudí, ktorí mi pomáhajú ako sa len dá. Hlavne moja hostiteľská rodina, kamaráti, ľudia v škole a učitelia. Odkedy som pridala prvý post sa udialo pár vecí. Napríklad škola, ale o tom potom.

Mala som tú česť zúčastniť sa konfirmácie mojej hostiteľskej sestry. Bol to pre ňu veľký deň. 5 dní predtým som ju nevidela, pretože všetky decká, ktoré konfirmujú odídu týždeň pred oslavou na niečo ako tábor a ich príbuzní ich vidia až v kostole. My sme zatiaľ pripravovali oslavu. Očakávali sme veľa hostí. Moja hostiteľská mamina spravila program prác na celý týždeň a všetci sme museli makať. Každý deň sme niečo upratali, navarili, nakúpili a piekli. Sedem tort. Šialené! Aspoň sme boli organizovaní. Hovorí sa, že ak máte spravený plán, máte hotových 50 percent práce. Môžem potvrdiť, že je to pravda. Takisto som dostala šancu zúčastniť sa ceremónie, ktorá bola veľmi pekná aj keď som vôbec ničomu nerozumela a búrka vonku mi veľmi nepomáhala zachytiť nejaké slová. Potom sme sa vrátili domov a začali prichádzať hostia. Ďalší zmätok. Po chvíli som už netušila kto je kto, kto je z koho rodiny a už vôbec by som si netypla mená. Každopádne. Oslava dopadla úžasne! Celá rodina je veľmi sympatická a milá. Som veľmi pyšná na  Ade. A na nás! Spoločnými silami sme zorganizovali sme zorganizovali krásnu oslavu. Hostia sa zabávali, Ade žiarila, veď to predsa bol jej veľký deň a ja som spoznala skoro celú rodinu. Väčšinu času som sa popri rozhovorch hrala s bábätkami. Je im totiž jedno, akým jazykom rozprávam. Zistila som, že niektoré deti v rodine zo mňa majú trochu strach, pretože mi nerozumejú. Dúfam, že si čoskoro vylepším reputáciu!
Ďalší týždeň ma Miksu (moja staršia hostiteľská sestra) zoznámila s jej kamarátmi a spoločne sme šli nakupovať do Oulu. Áno, ďalšia "párty". Tentokrát rozlúčková. Ich kamarátka Linnea odchádza na rok do Švajčiarska a tiež sa ocitne v koži výmenného študenta. Všetko sme pripravili a na ďalší deň sme ju šli prepadnúť. Bolo to super! Užili sme si pekný večer a posledné hodiny prázdnin. Všetci kamaráti Miksu sú veľmi zlatí a dobrí ľudia a mám pri nich pocit, ako keby som ich poznala už dávno. Prajem Linnei všetko dobré, nech si to poriadne užije. Práve sa cítim, že všetky moje fotky sú spojené s jedlom, ale čo budem robiť, keď je tu také dobré?

Heippa!

Finnish celebrations (EN)

Time flies so fast. I can't believe, it's almost a month since I arrived to Finland! Everything is new to me, but I'm adapting to things very quickly. It's so easy here in Finland! There are many amazing people helping me out. Especially  my host family, friends, people at school and teachers.
There are few things that happened since I uploaded my first post.

I was honoured to attend my host sister's confirmation. It was a big day for her. I haven't seen her for 5 days, because all kids leave on a "camp" and relatives can only meet them in the church. It was a busy week for the rest of the house because we had to get everything ready for the big celebration. We were expecting many guests to show up. My host mother made a plan for whole week, so one day we were cleaning up the house, the other day we went shopping and we baked one cake every day. Crazy! At least we were organized! There's a saying, that when you make a plan, you´ve done fifty percent of all the work. I can now confirm, that it's true. I also got a chance to be at the ceremony, which was very nice, even though I didn't understand. And the thunderstorm outside was not really helping me out to catch some words. After the celebration we went back home and guests started coming. I met almost every family member, which was a little confusing for me, because I didn't remember many names and couldn't tell who is from my host dad's family and who is from my host mom's family. Anyways. The celebration was lovely! The whole family is so nice and I'm so proud of my host sister. And us! Everyone was helping out to arrange the best celebration! I actually think it was the

 best celbration ever. Guests had a good time, Ade was shining, I got to meet more members of this amazing family and I could play with babies, which was easy for me, because they didn't really
care what language I speak.
I kinda realized, that some little children in family are afraid of me, because they don't understand what I'm saying. Maybe I'll improve my reputation in their eyes one day!
Next week Miksu (my older host sister) introduced me to her friends and we went shopping to Oulu. Yes, there was another "party" going on. Their friend Linnea is leaving to Switzerland for a year. We got everything ready and went to surprise her next day. We had a great evening, we were talking, eating and enjoyed last hours of summer holiday. All of Miksu's friends are so sweet and even though I only know them for a week now, it feels like I've known them for a very long time. I wish Linnea  wonderful stay in Switzerland! Enjoy every little bit of it!
Now I feel like photos in this posts are all about food. They are. Food is really delicious here.

Heippa!

Tervetuloa Suomeen! (SK)

27. júl pre mňa znamená dve dôležité udalosti. Po prvé, moja hostiteľská sestra má narodeniny, po druhé: začína sa moje fínske dobrodružtvo! Vo Fínsku strávim 11 mesiacov a budem bývať pri meste Muhos, kde budem chodiť do školy. 

Vstala som skoro ráno a rodičia ma odviezli na letisko. Rozlúčili sme sa, vymenili sme si pár teplých slov (keď ide o emócie, v našej rodine ich prejavujeme tak trochu fínsky, čiže skoro vôbec) a som tu! 

S veľkým naprataným kufrom s dvomi kilami nadváhy (pani za pultom na check-ine to bolo chvalabohu jedno). Lietadlo konečne vzlietlo a o chvíľu už bolo v Helsinkách. Na letisku už sedelo pár stroskotancov, s podobným výrazom v tvári ako ja. Potom nás všetkých zaviezli do mesta Anjala, kde sa tri dni konal YFU popríjazdový seminár. Nečakala som, že to bude až taká zábava. Ale bola! Skamarátila som sa s úžasnými ľuďmi z celého sveta, máme spolu krásne zážitky, ktoré si budeme pamätať do konca života. Veľa sme sa toho naučili. 

30. júla ma s dvomi babami posadili na vlak do Oulu, kde nás mali vyzdvihnúť naše nové rodiny. Cesta trvala osem hodín a bola to najdlhšia cesta môjho života. Nie preto, koľko trvala, ale pre všetky tie emócie. Robili všetko čo sa dalo, aby sme si cestu skrátili. Skúšali sme spať, prechádzali sme sa cez celý vlak, kúpili sme si cukríky, ochutnali sme cukríky, nechutili nám, skúšali jesť Salmiakki po druhý krát v živote. Stále nám nechutili, skúšali sme otvoriť dvere a weckách, skúsili znovu, opäť neúspešne. Nevedela som sa dočkať kedy konečne uvidím mojich hostiteľských rodičov a súrodencov. Keď vlak konečne dorazil na konečnú zastávku, úplne to vo mne vrelo. Rozbehla som sa k nim a objala ich. Teraz to už neboli len ľudia, s ktorými som si vymieňala emaily, už to bolo reálne. Moja nová rodina skoro na rok. Ten pocit sa nedá opísať. 

Odviezli ma domov a spoločne sme sa navečerali. Mali sme tradičné pečivo s ryžou v strede, polievku z lososa, jogurt s čerstvým ovocím zo záhrady a mrkvový koláč. Mňam! Po večeri mi ukázali dom, moju izbu, záhradu a zvieratá. Chovajú tri malé ovečky, sliepky a dve mačky. Veľmi som si obľúbila výhľad z jedálne na rieku.

Ráno sme sa rozhodli ísť na ostrov kúsok od nás. Predpoveď počasia hlásila búrku, ale ani to neodradí Fínov od kúpania sa v ľadovej vode. Šli sme na motorovom člne, čo sa mi veľmi páčilo, aj keď bola trochu zima. Hneď ako sme na ostrov dorazili, začalo liať ako z krhly. Nie, ani toto ich neodradilo. Deti po krk vo vode, dospelí, ja a moja staršia hostiteľská sestra Miksu v pršiplášťoch... Stačilo mi namočiť prst do vody, hneď som vedela, že plávať nebudem. Domov sme sa vrátili až keď sa začalo blýskať. Potom prišla obrovská búrka. Vyhodilo nám všetky poistky a pokazili sa obidve chladničky. Zvyšok dňa sme ostali doma. Večer sa vyjasnilo, tak sme na chvíľu vybehli na dvor a zahrali sme si Mölkky (fínska hra s drevenými kolkami). 

Každý deň sa snažím naučiť viac a viac fínskych slov a fráz. Vraj sa učím rýchlo. Mám veľmi dobrého učiteľa, má 5 rokov a je to môj hostiteľský brat August. Ukazuje mi obrázky, potom ich pomenuje a ja to po ňom musím zopakovať. Dúfam, že sa Fínsky naučím rýchlo a budem sa s ním môcť hrať.

Heippa!

 Rieka pri dome, na ktorú pozerám každé ráno z jedálne pri kahvi (káve).

Koľko úžasných ľudí na jednom obrázku! YFU popríjazdový seminár. 

Tervetuloa Suomeen! (EN)

July 27th means two important things to me. First of all it's my host sister's birthday and second of all: my Finnish adventure begins! I'm going to spend 11 months in Finland, near the town called Muhos, where I'll also go to school. 

I had to wake up early in the morning and my parents took me to the airport. We sayed goodbye to each other, exchanged few warm words (my family is pretty Finnish when it comes to showing emotions, we don't show them) and here I am! Packed up with two kilograms overweight luggage (no one at the check-in desk noticed), waiting for my plane to take off. I flew to Helsinki and then stayed in Anjala, where YFU orientation took place, for three days. The orientation was wonderfu! I became friends with all the amazing people from all around the world and we learned so much about Finland. It was lot of fun! 

On July 30th me and other two girls took train to Oulu, where our new families were supposed to pick us up. The train ride lasted eight hours and was probably the longest ride I ever took. Not because of the duration, but because all the excitement. We tried to sleep, walked through the whole train, bought sweets, tried sweets, didn't like the sweets, tried to eat salmiakki for the second time, still didn't like it... couldn't open the washroom door, tried again, still unsuccessful... 

I couldn't wait to meet my host parents and host siblings. When we finally arrived I ran to them and hugged them. Now, they weren't  only people I exchanged emails with, now it was real. My new family for almost a year. It's hard to describe that feeling! It was magical! 

They drove me home and we ate a dinner together. We had a pastry with rice inside, salmon soup, yoghurt with fresh fruit and carrot cake. Yummy! After the dinner, they showed me their house, my room, garden and animals. They keep three sheep, hans and two cats. I fell in love with the view from the dining room window.

The next morning we decided to go on the island near us. The weather forecast was saying, that there will be a storm in Muhos, but it didn't seem like that. And bad weather doesn't discourage Finns not to swim in cold water. Because it's going to be cold anyways. We enjoyed a nice boat ride, even though it was windy and bit cold for me. As soon as we arrived on an island it started raining. Children were swimming, adults and I were standing outside in our raincoats. After we saw lightning we went back on a boat and returned home. A huge thunderstorm came right after. We had to stay in house until the evening. Then we went on a backyard and played Mölkky (Finnish game with wooden sticks).   

I'm also starting to learn more and more Finnish words. My host brother August is a very good teacher! Mostly, because he's five and he doesn't speak any other language. He shows me pictures, names things in Finnish and then I have to repeat after him. Hopefully, I'll learn Finnish fast.

Heippa!




















             
                River which I like to look at from the dining room while drinking my kahvi (coffee)

Look at all these amazing people in one picture! YFU orientation