THEMAWORDS

THEMAWORDS

streda 21. septembra 2016

Víkend vo Švédsku (SK)

16. Septembra poobede sme vyrazili na víkend do Švédska na chatu neďaleko mesta Overkalix. Cesta trvala asi tri hodiny a ja som sa neskutočne tešila, keďže som vo Švédsku ešte nikdy nebola. Prešli sme mostom ponad rieku a bolo to. Začala som sa strašne smiať, lebo hneď prvá vec, ktorú som zbadala bola obrovská IKEA. Zastavili sme sa nakúpiť jedlo na celý víkend, keďže tam je to o niečo lacnejšie ako vo Fínsku. Potom sme pokračovali ešte asi hodinu na sever. Pozorovala som, ako jeseň zafarbila a zmenila celú krajinu. Slnko sa odrážalo od oranžových listov. Potom sme zabočili na poľnú cestu do takmer nedotknutej prírody. Bol krásny už jesenný večer. Keď som vystúpila z auta, prebudila ma strašná zima. Rýchlo som vbehla dnu. Spoločne sme sa navečerali a unavení z cesty rýchlo zaspali.

Ráno som sa zobudila na dupot môjho malého brata a sestry. Odhrnula som závesy a celá izba sa rozžiarila. Slnko mi naznačovalo, že to bude krásny deň. Po raňajkách som vybehla von, no trochu som pozabudla, že som trochu severnejšie a mráz ma opäť dobehol. Zišli sme dolu k rieke, chvíľu som len nemo sledovala tú nádheru. Sever je jednoducho iný. Všetko je tu iné. Obloha má iný odtieň, Mesiac je nízko nad obzorom a je obrovský. Ak nie je oblačno, v noci je možné pozorovať polárnu žiaru. To je vždy okúzľujúce, rovnako ako takmer nedotknutá príroda. Slnko je taktiež o niečo väčšie, ale nehreje tak, ako inde. Potom prišli dedo a babka. Spoločne sme kopali zemiaky a mrkvu, potom sme sa naobedovali. Samozrejme, čo iné ako lososa, ktorý bol mimochodom vynikajúci. Poobede sme šli do mesta na kávu. Chvíľu sme potom ešte posedeli na chate a večer sme sa šli pozrieť na Jockfall. A ešte aby som nezabudla. 17. Septembra 2016 som prvý krát prekročila severnú polárnu kružnicu. Keď sme sa vyzimení vrátili, spravili sme si BBQ a potom kam inam by sme šli, ako do sauny. Vlastne som si mohla prvý krát vyskúšať tradičnú dymovú saunu. Čo bolo určite zaujímavé. Opäť sme zaspali rýchlo.
Ráno sme sa len tak ponevierali po chate, pozerali telku. Potom sme sa naobedovali, upratali a vyrazili domov. Cestou sme ešte v mojich očiach spravili najšvédskejšiu vec na svete. Zastavili sme sa v IKEI, ako inak. Potom sme už len prišli domov a vyvalili sa na gauč.

V pondelok ráno sme sa nútene museli vrátiť  do bežného života. Víkend som si neskutočne užila. Bol plný zážitkov a krásnych rodinných chvíľ. Nikdy som nebola šťastnejšia. Nechcem tým povedať, že by mi nechýbala rodina lebo kamaráti, jasné že áno. Ale začínam si uvedomovať, aké mám šťastie, že som si vybrala práve Fínsko a že som sa dostala do tak skevelej rodiny, k tak úžasným a milým ľuďom. Postupne sledujem, ako sa mi mení pohľad na svet. Trochu ma možno desí predstava, že sa zo mňa stáva “dospelá” osoba, že na seba beriem skoro všetkú zodpovednosť, že som tu viacmenej odkázaná sama na seba. Samozrejme, mi v tom pomáha moja hostiteľská rodina, ktorá mi vytvorila krásny pocit domova. Veľmi už ani nemám čo napísať, len to, že žijem, že je všetko v poriadku, som zdravá (alebo zle diagnostikovaná), šťastná, celkom ma zamestnáva škola, zvykám si rýchlo. Vážne sa nemám na čo sťažovať, môj život nebol nikdy také veľké dobrodružstvo ako je teraz.

Heippa!







Weekend in Sweden (EN)

On September 16th me and my host family went to Sweden on a cottage for weekend. The journey lasted approximately 3 hours and I was excited like a little child, because I've never been there before. We went over the bridge and there we were. Hello Sweden! I started laughing, because the first thing I saw right after we crossed the border was IKEA. We stopped at the grocery store to buy some food for the weekend there, because it's cheaper than in Finland. Then we continued driving north for about an hour. I was watching how autumn changed the landscape. Orange leaves were reflecting the sunshine. Then we went through a cart-road into almost untouched nature. It was a beautiful autumn evening. When I got off the car, the coldness woke me up and I ran inside of the cottage as fast as possible. We ate dinner together as usual and tired from travelling fell asleep.

I was woken up by my little brother and sister's footsteps. I rolled up the curtain and sunlight brighten up my room. It was a beautiful sunny morning. After the breakfast I ran out, but apparently I forgot (after almost 2 months of living here) that I'm in Scandinavia and sunshine doesn't always mean warm weather. Coldness got me again. We went down to the river and I was just silently staring at the landscape. North is different. Everything's different. The sky has a different shade of blue, the Moon is much bigger and it's close to the horizon. If it's not cloudy and light then you can observe the northern lights. That's always very magical, so is almost untouched nature. The Sun is also different. It's bigger, but it doesn't heat up the ground as somewhere else. Later in the morning grandma and grandpa came. We picked up carrots and potatoes and ate lunch together. What else could we eat than the salmon, which was by the way so delicious. In the afternoon we went to the town to this lovely retro café. We sat down in the cottage agaiin and later in the evening we went to see Jockfall. And so I don't forget. On Spetember 17th I crossed the Arctic circle for the first time. When we came back, shivering from coldness we did some BBQ and then what else would we do than going to sauna. I got a chance to try the traditional smoke sauna. That was interesting. We fell asleep really fast again.

In the morning we were only chilling, watching TV and walking around the cottage. Then we cleaned everything up and went back home. On our way we did the most Swedish thing, yes. We stopped in IKEA. Then we drove back home and exhausted from traveling ate some food and then went to sleep.
On Monday we were forced to go back to our casual work/school life. I really enjoyed the weekend. It was full of adventures and family time. I was never happier. I don't want to say, that I don't miss stuff back home, of course I do (don't get me wrong). But I'm also realizing how lucky I am that I chose Finland and got into my host family. My world view is changing. Maybe the idea of becoming "adult" and being responsible for myself is a little frightening, but I'm not alone in it. There are so many amazing people helping me out, especially my host family, who give me the feeling of being home. I don't really have anything else to write. There's nothing to complain about. Everything's absolutely great, I'm alive, healthy (or not diagnosed well) and happy. My life has never been more interesting and adventurous than it's now.

Heippa!










nedeľa 4. septembra 2016

Hor' sa do lesa! (SK)

V škole som dostala som možnosť vybrať si "turistický kurz". Zahŕňal 32 kilometrovú trasu v lesoch pri meste Kuusamo a dve noci spania v stanoch. "Prečo nie?" - hovorím si. Trochu mi síce zredlo, keď sa priblížil dátum odchodu, ale stále som sa tešila ako malé dieťa. Všetko sme so sestrou a Essi nachystali, nakúpili sme veľa sladkostí a jedla, spravili skúšku stavania stanu, problémy s balením sme vyriešili metódou: nech je to čokoľvek, použi silu.

Štvrtok, 1. septembra, prvý krát, čo som videla polárnu žiaru:



O dvanástej sme všetci dobrodruhovia nasadli do autobusu. Cesta trvala asi štyri hodiny, zastavili sme jeden krát a to sme si všetci vychutnali poslednú kávu. Keď už sme sa blížili ku Kuusamu, s nadšením som pozorovala soby, ako uskakujú pred autobusom a bežia popri nás. Potom sme vystúpili, nabrali si vodu, využili splachovací záchod, nasadili na chrbát ťažké batohy a prešli deväť kilometrovou "rozcvičkou". Keď sme dorazili na určené miesto, rozložili stany, uvarili jedlo, niektorí poskákali do rieky a zvyšok večera sme sedeli, smiali sa a hriali pri ohni. Potom niekto zakričal, že už je vidno polárnu žiaru a všetci sme vybehli na breh rieky, aby sme mali pekný výhľad. Jeden z najkrajších večerov v mojom živote. 

Piatok, 2. septembra, prvý krát, čo som videla sobov vo voľnej prírode a kúpala sa v studenej fínskej rieke:

Zobudili sme sa ráno o 8:30. Spravili si ovsenú kašu na raňajky, pobalili stany a vyrazili na najdlhšiu cestu celého kurzu. Hneď ako sme vyrazili nás prišla privítať rodinka sobov. Ľudí sa vôbec neboja, pretože ich kŕmia. Potom nasledovala dlhá prechádzka blatom a močiarmi fínskeho lesa. Terén mi vôbec nevadil, užívala som si krásny výhľad. Na chvíľu sme sa zastavili, aby sme si uvarili obed a potom nás vďaka predpovedi počasia neprekvapil dážď. Našťastie sme boli už len päť kilometrov pred miestom, kde sme mali prespať. Keď už sme tam priši, prestalo pršať a tak sa nám ľahšie rozkladali stany. Dokonca sa ukázalo aurinko (slniečko a zároveň moje najobľúbenejšie fínske slovo) a ja som sa dala nahovoriť na kúpanie v rieke. Hneď mi bolo teplejšie, keď som vyšla. Zase sme sa zvyšok večera vyhrievali pri táboráku. Aký krásny večer to bol. Unavení sme si potom ľahli a prespali poslednú a najstudenšiu noc kurzu.   



 Sobota, 3. septembra, prvý krát, čo som si uvedomila, aké je Fínsko naozaj krásne:

Ráno sme sa museli zobudiť skoro. Nepotrebovali sme ani budík, zima sa o to postarala rýchlejšie. Najedli sme sa a pobalili stany. Vydali sme sa na najťažšiu a najkrajšiu cestu. Zdolali sme asi 400 schodov, most ponad rieku a vysoké stúpanie. Nemohla som sa vynadívať nad tou krásou fínskej prírody. Po pár hodinách sme prišli do Base Campu, tam sme si všetci ako zombie hneď objednali kávu. Počkali sme na autobus, nasadli sme a zaspali. Zase sme sa zastavili, ale tentokrát za účelom jedla (vlastne aj kávy). Vychutnali sme si fast foodové jedlo v Hesburgeri. Po celej túre chutilo ešte lepšie.

Pár slov na záver:

3 dni. 2 noci v stanoch. 32 prejdených kilometrov. Unavení, spotení, smradľaví, s otlakmi na nohách, tisíc štípancami od komárov a svalovicou sme sa v poriadku vrátili domov. Stálo to za to. Partia skvelých ľudí. Jeden z najkrajších zážitkov môjho života. Zase som sa presvedčila, že som si vybrala správne. Milujem Fínsko. A sprchu. A posteľ. To je asi všetko, čo by som chcela povedať.

Heippa!

Let's go hiking! (EN)

I got an opportunity to attend a "hiking course" at school. It included 32 kilometres long track and sleeping in tents for two nights in forests near Kuusamo. "Why not?" - I told myself. Even though, I was a little scared, I was really excited. Like a little child. Me, my sister and Essi got everything ready. We bought many sweets and much food, tried out tent building, problems with packing up was solved by sentence: If it doesn't fit, use force. And it somehow worked.

Thursday, September 1st, the first time I saw northern lights:



All the adventurers boarded the bus at 12. The drive took approximately four hours. We stopped once and enjoyed our last coffee. When we got closer to Kuusamo I was so amazed by raindeers running next to our bus. Then we got off, filled our waterbottles, used flushing toilet, put on our heavy backpacks and walked through nine kilometres of forest, which was something like "course warm up". When we got to our first checkpoint we built our tents, made some food, some people jumped into the river and we were sitting, talking, laughing and heating up at the bonfire. Then someone shouted, that it's possible to see northern lights at the moment. We all ran to the shore, so we could enjoy the view. Definitely one of the most beautiful nights of my life.

Friday, September 2nd,  the first time I saw reindeers in wilderness and swam in a cold water of river:

We woke up at 8:30, made porridge for breakfast, packed up tents and the longest track of the course started. As soon as we started walking we saw a family of reindeers. They're not scared of people at all, because they feed them. The track was muddy and wet, but I didn't mind, I was still enjoying beauties of Finnish nature. We took a small break to cook our lunch and thanks to weather forecast, we were not surprised by rain. Luckily we were only five kilometres from the other checkpoint, where we were supposed to spend the night. By the time wi came there, the rain stopped so it was easier for us to build our tents. Even aurinko (Sun, my favourite Finnish word) was shining a little. I was convinced to jump into the river. It was so warm after I came out. We were sitting at the bonfire for the rest of the night. It was a wonderful night. Tired from walking we fell asleep and slept through the coldest night of the course.



Sunday, September 3rd, the first time I actually realized how beautiful Finland is:

We had to wake up early in the morning. Coldness did it sooner than alarm. We ate breakfast, packed up our tents and went on the hardest but the most beautiful track. We have defeated 400 stairs, bridge through river and high ascent. I couldn't stop looking at the beauty of Finnish nature. After few hours we came to Base Camp and finally ordered kahvi (coffee) like zombies. We sat down in the bus and fell asleep. Then we stopped once in Hesburger, to get some junk food. It tasted so good.


Few words at the end:

3 days. 2 nights in tents. 32 kilometres of track. Exhausted, sweaty, stinky, with bruises and sore in our legs and thousand mosquito bites we returned home safely. It was worth it. Group of wonderful people. One of the most amazing expiriences of my life. This convinced me again. I chose right. I love Finland. And shower. And bed. That's all I wanted to say.

Heippa!