THEMAWORDS

THEMAWORDS

nedeľa 4. septembra 2016

Hor' sa do lesa! (SK)

V škole som dostala som možnosť vybrať si "turistický kurz". Zahŕňal 32 kilometrovú trasu v lesoch pri meste Kuusamo a dve noci spania v stanoch. "Prečo nie?" - hovorím si. Trochu mi síce zredlo, keď sa priblížil dátum odchodu, ale stále som sa tešila ako malé dieťa. Všetko sme so sestrou a Essi nachystali, nakúpili sme veľa sladkostí a jedla, spravili skúšku stavania stanu, problémy s balením sme vyriešili metódou: nech je to čokoľvek, použi silu.

Štvrtok, 1. septembra, prvý krát, čo som videla polárnu žiaru:



O dvanástej sme všetci dobrodruhovia nasadli do autobusu. Cesta trvala asi štyri hodiny, zastavili sme jeden krát a to sme si všetci vychutnali poslednú kávu. Keď už sme sa blížili ku Kuusamu, s nadšením som pozorovala soby, ako uskakujú pred autobusom a bežia popri nás. Potom sme vystúpili, nabrali si vodu, využili splachovací záchod, nasadili na chrbát ťažké batohy a prešli deväť kilometrovou "rozcvičkou". Keď sme dorazili na určené miesto, rozložili stany, uvarili jedlo, niektorí poskákali do rieky a zvyšok večera sme sedeli, smiali sa a hriali pri ohni. Potom niekto zakričal, že už je vidno polárnu žiaru a všetci sme vybehli na breh rieky, aby sme mali pekný výhľad. Jeden z najkrajších večerov v mojom živote. 

Piatok, 2. septembra, prvý krát, čo som videla sobov vo voľnej prírode a kúpala sa v studenej fínskej rieke:

Zobudili sme sa ráno o 8:30. Spravili si ovsenú kašu na raňajky, pobalili stany a vyrazili na najdlhšiu cestu celého kurzu. Hneď ako sme vyrazili nás prišla privítať rodinka sobov. Ľudí sa vôbec neboja, pretože ich kŕmia. Potom nasledovala dlhá prechádzka blatom a močiarmi fínskeho lesa. Terén mi vôbec nevadil, užívala som si krásny výhľad. Na chvíľu sme sa zastavili, aby sme si uvarili obed a potom nás vďaka predpovedi počasia neprekvapil dážď. Našťastie sme boli už len päť kilometrov pred miestom, kde sme mali prespať. Keď už sme tam priši, prestalo pršať a tak sa nám ľahšie rozkladali stany. Dokonca sa ukázalo aurinko (slniečko a zároveň moje najobľúbenejšie fínske slovo) a ja som sa dala nahovoriť na kúpanie v rieke. Hneď mi bolo teplejšie, keď som vyšla. Zase sme sa zvyšok večera vyhrievali pri táboráku. Aký krásny večer to bol. Unavení sme si potom ľahli a prespali poslednú a najstudenšiu noc kurzu.   



 Sobota, 3. septembra, prvý krát, čo som si uvedomila, aké je Fínsko naozaj krásne:

Ráno sme sa museli zobudiť skoro. Nepotrebovali sme ani budík, zima sa o to postarala rýchlejšie. Najedli sme sa a pobalili stany. Vydali sme sa na najťažšiu a najkrajšiu cestu. Zdolali sme asi 400 schodov, most ponad rieku a vysoké stúpanie. Nemohla som sa vynadívať nad tou krásou fínskej prírody. Po pár hodinách sme prišli do Base Campu, tam sme si všetci ako zombie hneď objednali kávu. Počkali sme na autobus, nasadli sme a zaspali. Zase sme sa zastavili, ale tentokrát za účelom jedla (vlastne aj kávy). Vychutnali sme si fast foodové jedlo v Hesburgeri. Po celej túre chutilo ešte lepšie.

Pár slov na záver:

3 dni. 2 noci v stanoch. 32 prejdených kilometrov. Unavení, spotení, smradľaví, s otlakmi na nohách, tisíc štípancami od komárov a svalovicou sme sa v poriadku vrátili domov. Stálo to za to. Partia skvelých ľudí. Jeden z najkrajších zážitkov môjho života. Zase som sa presvedčila, že som si vybrala správne. Milujem Fínsko. A sprchu. A posteľ. To je asi všetko, čo by som chcela povedať.

Heippa!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára