Na túto udalosť som sa tešila ako malé decko už dva mesiace. Konečne ich zase skoro všetkých uvidím. Na popríjazdovom seminári sa z nás totiž stali skvelí kamaráti. Navzájom si rozumieme, sme stále v kontakte. Spája nás výber rovnakej krajiny a zmysel pre ofenzívny humor. Neviem, či sa už stalo, že by mali nejakí výmenní študenti tak blízky vzťah ako my. Keďže bývame roztrúsení po celom Fínsku, je ťažké stretávať sa často, zvlášť keď nás je tu niečo okolo sedemdesiat. Našťastie sú tu výlety, kde sa zúčastňuje väčšina z nás. Do Tallinnu nás šlo 53.
V sobotu ráno sme sa stretli v Helsingin Satama (prístave). Cesta loďou trvala dve hodiny, keď sme vystúpili, ubytovali sme sa v hoteli a odtiaľ čo najrýchlejšie vypadli do mesta, ktoré je mimochodom nádherné. História dýcha z každého rohu, stredoveké budovy sú zachovalé a krásne zrekonštruované. Počas voľného času sme sa ukryli v kaviarni, kde sme si užívali lacné ceny (v porovnaní s Fínskom). Na námestí sme sa stretli s YFU dobrovoľníkmi z Estónska, ktorí si pre nás pripravili program. Celý večer sme strávili v skupinkách behaním po centre a objavovaním všetkých známych pamiatok. Potom sme sa stratili a našli a spoločne sa navečerali. Po večeri sme šli naspäť do hotela. Veľa sme toho nepospali, veď kto potrebuje spánok?! Prebrali sme asi všetko, dospeli k záveru, že je lepšie žiť bez kolien ako bez lakťov. Ráno sme sa "zobudili", najedli (jedli sme dosť dlho keďže sme každý stáli v rade na jedlo asi štyri krát) a potom sme mali celý deň voľno a mohli behať po Tallinne. Stretli sme sa poobede v prístave, nastúpili na trajekt, zamierili priamo do bufetu a zvyšok cesty sme už len trávili. V Helsingin Satama sme sa zas na tri mesiace rozišli so slzami na krajíčku. Už teraz mi chýbajú. Bol to krásny víkend.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára