YFU v Tallinne (SK)

Na túto udalosť som sa tešila ako malé decko už dva mesiace. Konečne ich zase skoro všetkých uvidím. Na popríjazdovom seminári sa z nás totiž stali skvelí kamaráti. Navzájom si rozumieme, sme stále v kontakte. Spája nás výber rovnakej krajiny a zmysel pre ofenzívny humor. Neviem, či sa už stalo, že by mali nejakí výmenní študenti tak blízky vzťah ako my. Keďže bývame roztrúsení po celom Fínsku, je ťažké stretávať sa často, zvlášť keď nás je tu niečo okolo sedemdesiat. Našťastie sú tu výlety, kde sa zúčastňuje väčšina z nás. Do Tallinnu nás šlo 53.
V sobotu ráno sme sa stretli v Helsingin Satama (prístave). Cesta loďou trvala dve hodiny, keď sme vystúpili, ubytovali sme sa v hoteli a odtiaľ čo najrýchlejšie vypadli do mesta, ktoré je mimochodom nádherné. História dýcha z každého rohu, stredoveké budovy sú zachovalé a krásne zrekonštruované. Počas voľného času sme sa ukryli v kaviarni, kde sme si užívali lacné ceny (v porovnaní s Fínskom). Na námestí sme sa stretli s YFU dobrovoľníkmi z Estónska, ktorí si pre nás pripravili program. Celý večer sme strávili v skupinkách behaním po centre a objavovaním všetkých známych pamiatok. Potom sme sa stratili a našli a spoločne sa navečerali. Po večeri sme šli naspäť do hotela. Veľa sme toho nepospali, veď kto potrebuje spánok?! Prebrali sme asi všetko, dospeli k záveru, že je lepšie žiť bez kolien ako bez lakťov. Ráno sme sa "zobudili", najedli (jedli sme dosť dlho keďže sme každý stáli v rade na jedlo asi štyri krát) a potom sme mali celý deň voľno a mohli behať po Tallinne. Stretli sme sa poobede v prístave, nastúpili na trajekt, zamierili priamo do bufetu a zvyšok cesty sme už len trávili. V Helsingin Satama sme sa zas na tri mesiace rozišli so slzami na krajíčku. Už teraz mi chýbajú. Bol to krásny víkend.

YFU goes to Tallinn (EN)

I was so hyped. Like a little child. I've been waiting for this event for three months. I'll finally see them again! We became such a great friends on the arrival orientation. We're getting along so well and we're in contact 24/7. There are two big things connecting us: same choice of exchange country and offensive sense of humour. I don't know if it has ever happened that exchange students became this close friends. And because we live all over Finland it's hard to meet up often and we apprecciate every minute spent together. Thank God there are trips like this. There were 53 of us in Tallinn.
We met on Saturday morning at Helsingin Satama (Port of Helsinki). The ship cruise lasted two hours, when we arived, we checked in the hotel and then went straight downtown, sightseeing ofcourse. The city is beautiful. History is breathing on you froom every corner. Medieval buildings look like from fairytale. We decided to hide in a samll café during the free time and enjoyed cheap prices (compared to Finland). Then we met YFU volunteers from Estonia on the main square who prepared a programfor us. We spent whole evening walking through Tallinn most visited places in small groups, got lost and found, ate dinner together. After that we went back to hotel. We didn't really sleep, who needs to sleep anyways?! We went through everything and came up with hypothesis that it's easier to live without knees than whitout elbows. We "woke up" in the morning, ate breafast (that took us long, because everyone was standing in the for food at least four times) and then we had free time for the rest of the day and could go exploring on our own. We met up in the afternoon and went back on the ship, where our steps followed straight to the buffet. The rest of the cruise we spent laying on the ground digesting the food and sleeping. We had to say goodbye to each other for three months right when we got back to Helsingin Satama. It was a great weekend. I already miss them all.

24 hodín v Helsinkách! (SK)

Terve! Terve! Už je to dlho odkedy som sa naposledy ozvala. Odkedy začínam rozumieť viac a viac, začínam dostávať aj viac a viac úloh. Úplne ma pohltil každodenný život a vždy mi do toho niečo vošlo. Teraz sme mali týždeň syysloma - jesenné prázdniny, ale to sme šli s rodinou na dovolenku, čiže zas nebol na nič čas a všetci si predsa musíme oddýchnuť. Ale poďme na to, čo sa za ten čas stalo.

Môj výlet sa začal vo štvrtok poobede, keď som nasadla na lietadlo do Helsiniek. Tam ma už čakala Manisha z nemecka s jej hostiteľskou maminou a strávila som u nich dokopy 3 noci. Piatok som si vyhradila na objavovanie Helsiniek. Konečne po troch mesiacoch! Videla som Helsinki! Musím povedať, že je to krásne mesto. Je pravda, že som mala úplne naj sprievodkyňu Manishu ale aj tak. Má svoje čaro. Ako obed dňa sme si vybrali malú reštauráciu MOMO TOKO, kde podávali japonskú polievku - Ramen. Takto najedené sme sa rozhodli ísť na dezert do Ben&Jerry's. S takto plnými žalúdkami sme sa vybrali do Kiasma Museum moderného umenia. Je tam krásne. Kiež by som tak mala čas vidieť všetky múzeá v Helsinkách! Ešte sme sa prešli po už tmavých uliciach a unavené nasadli na autobus späť k Manishi domov. Museli sme sa dobre vyspať, lebo ďalší deň nás čakalo niečo, na čo som sa tešila odkedy som sem prišla.

Ak náhodou váhate nad navštívením Helsiniek , tak za mňa jednoznačne áno. Mesto má neopísateľnú atmosféru, dobré jedlo a krásne historické budovy a múzeá na každom kroku.

Heippa!

Tu pridávam menšiu fotodokumentáciu:

24 hours in Helsinki! (EN)

Terve! Terve! It's been a long time since I posted my last blog. Eversince I'm starting to understand and speak more and more at school I get more and more schoolwork and homework. I'm in a '' daily life roller coster '' and everytime I wanted to write a post, something inerrupted me. We had autumn holidays - syysloma for a week and we went on a family vacation. We all need to have some rest, of course. But let me tell you what happened.

My trip started on Thursday evening, when my plane to Helsinki took off. When we landed Manisha from Germany and her host mom were waiting for me at the airport. I spent 3 nights in their place. On Friday I made some time to explore Helsinki. After 3 months of being here, I finally saw Helsinki! I've gotta say it's a beautiful city. I had the best tour guide - Manisha but anyways. It has it's own magic. We were eating Ramen at the restaurant called MOMO TOKO then went to grab a dessert to Ben&Jerry's. Then, with full stomach we decided to go to Kiasma museum of contemporary art. It's an amaznig place. I wish I had time to visit all the museums in Helsinki. (I hope I will one day.) After that we were walking through dark streets and exhausted caught the bus back to Manisha's place. We had to get much sleep because the next day bigger adventure was waiting for us. A thing I was looking forward to since I arrived here.
If you're thinking about visiting Helsinki, I say GO! Definitely! It has it's atmosphere, delicious food, historical buildings and museums on every step.

Heippa!

Here are some pictures:

Víkend vo Švédsku (SK)

16. Septembra poobede sme vyrazili na víkend do Švédska na chatu neďaleko mesta Overkalix. Cesta trvala asi tri hodiny a ja som sa neskutočne tešila, keďže som vo Švédsku ešte nikdy nebola. Prešli sme mostom ponad rieku a bolo to. Začala som sa strašne smiať, lebo hneď prvá vec, ktorú som zbadala bola obrovská IKEA. Zastavili sme sa nakúpiť jedlo na celý víkend, keďže tam je to o niečo lacnejšie ako vo Fínsku. Potom sme pokračovali ešte asi hodinu na sever. Pozorovala som, ako jeseň zafarbila a zmenila celú krajinu. Slnko sa odrážalo od oranžových listov. Potom sme zabočili na poľnú cestu do takmer nedotknutej prírody. Bol krásny už jesenný večer. Keď som vystúpila z auta, prebudila ma strašná zima. Rýchlo som vbehla dnu. Spoločne sme sa navečerali a unavení z cesty rýchlo zaspali.

Ráno som sa zobudila na dupot môjho malého brata a sestry. Odhrnula som závesy a celá izba sa rozžiarila. Slnko mi naznačovalo, že to bude krásny deň. Po raňajkách som vybehla von, no trochu som pozabudla, že som trochu severnejšie a mráz ma opäť dobehol. Zišli sme dolu k rieke, chvíľu som len nemo sledovala tú nádheru. Sever je jednoducho iný. Všetko je tu iné. Obloha má iný odtieň, Mesiac je nízko nad obzorom a je obrovský. Ak nie je oblačno, v noci je možné pozorovať polárnu žiaru. To je vždy okúzľujúce, rovnako ako takmer nedotknutá príroda. Slnko je taktiež o niečo väčšie, ale nehreje tak, ako inde. Potom prišli dedo a babka. Spoločne sme kopali zemiaky a mrkvu, potom sme sa naobedovali. Samozrejme, čo iné ako lososa, ktorý bol mimochodom vynikajúci. Poobede sme šli do mesta na kávu. Chvíľu sme potom ešte posedeli na chate a večer sme sa šli pozrieť na Jockfall. A ešte aby som nezabudla. 17. Septembra 2016 som prvý krát prekročila severnú polárnu kružnicu. Keď sme sa vyzimení vrátili, spravili sme si BBQ a potom kam inam by sme šli, ako do sauny. Vlastne som si mohla prvý krát vyskúšať tradičnú dymovú saunu. Čo bolo určite zaujímavé. Opäť sme zaspali rýchlo.

Ráno sme sa len tak ponevierali po chate, pozerali telku. Potom sme sa naobedovali, upratali a vyrazili domov. Cestou sme ešte v mojich očiach spravili najšvédskejšiu vec na svete. Zastavili sme sa v IKEI, ako inak. Potom sme už len prišli domov a vyvalili sa na gauč.

V pondelok ráno sme sa nútene museli vrátiť  do bežného života. Víkend som si neskutočne užila. Bol plný zážitkov a krásnych rodinných chvíľ. Nikdy som nebola šťastnejšia. Nechcem tým povedať, že by mi nechýbala rodina lebo kamaráti, jasné že áno. Ale začínam si uvedomovať, aké mám šťastie, že som si vybrala práve Fínsko a že som sa dostala do tak skevelej rodiny, k tak úžasným a milým ľuďom. Postupne sledujem, ako sa mi mení pohľad na svet. Trochu ma možno desí predstava, že sa zo mňa stáva “dospelá” osoba, že na seba beriem skoro všetkú zodpovednosť, že som tu viacmenej odkázaná sama na seba. Samozrejme, mi v tom pomáha moja hostiteľská rodina, ktorá mi vytvorila krásny pocit domova. Veľmi už ani nemám čo napísať, len to, že žijem, že je všetko v poriadku, som zdravá (alebo zle diagnostikovaná), šťastná, celkom ma zamestnáva škola, zvykám si rýchlo. Vážne sa nemám na čo sťažovať, môj život nebol nikdy také veľké dobrodružstvo ako je teraz.

Heippa!

Weekend in Sweden (EN)

On September 16th me and my host family went to Sweden on a cottage for weekend. The journey lasted approximately 3 hours and I was excited like a little child, because I've never been there before. We went over the bridge and there we were. Hello Sweden! I started laughing, because the first thing I saw right after we crossed the border was IKEA. We stopped at the grocery store to buy some food for the weekend there, because it's cheaper than in Finland. Then we continued driving north for about an hour. I was watching how autumn changed the landscape. Orange leaves were reflecting the sunshine. Then we went through a cart-road into almost untouched nature. It was a beautiful autumn evening. When I got off the car, the coldness woke me up and I ran inside of the cottage as fast as possible. We ate dinner together as usual and tired from travelling fell asleep.

I was woken up by my little brother and sister's footsteps. I rolled up the curtain and sunlight brighten up my room. It was a beautiful sunny morning. After the breakfast I ran out, but apparently I forgot (after almost 2 months of living here) that I'm in Scandinavia and sunshine doesn't always mean warm weather. Coldness got me again. We went down to the river and I was just silently staring at the landscape. North is different. Everything's different. The sky has a different shade of blue, the Moon is much bigger and it's close to the horizon. If it's not cloudy and light then you can observe the northern lights. That's always very magical, so is almost untouched nature. The Sun is also different. It's bigger, but it doesn't heat up the ground as somewhere else. Later in the morning grandma and grandpa came. We picked up carrots and potatoes and ate lunch together. What else could we eat than the salmon, which was by the way so delicious. In the afternoon we went to the town to this lovely retro café. We sat down in the cottage agaiin and later in the evening we went to see Jockfall. And so I don't forget. On Spetember 17th I crossed the Arctic circle for the first time. When we came back, shivering from coldness we did some BBQ and then what else would we do than going to sauna. I got a chance to try the traditional smoke sauna. That was interesting. We fell asleep really fast again.

In the morning we were only chilling, watching TV and walking around the cottage. Then we cleaned everything up and went back home. On our way we did the most Swedish thing, yes. We stopped in IKEA. Then we drove back home and exhausted from traveling ate some food and then went to sleep.

On Monday we were forced to go back to our casual work/school life. I really enjoyed the weekend. It was full of adventures and family time. I was never happier. I don't want to say, that I don't miss stuff back home, of course I do (don't get me wrong). But I'm also realizing how lucky I am that I chose Finland and got into my host family. My world view is changing. Maybe the idea of becoming "adult" and being responsible for myself is a little frightening, but I'm not alone in it. There are so many amazing people helping me out, especially my host family, who give me the feeling of being home. I don't really have anything else to write. There's nothing to complain about. Everything's absolutely great, I'm alive, healthy (or not diagnosed well) and happy. My life has never been more interesting and adventurous than it's now.

Heippa!

Hor' sa do lesa! (SK)

V škole som dostala som možnosť vybrať si "turistický kurz". Zahŕňal 32 kilometrovú trasu v lesoch pri meste Kuusamo a dve noci spania v stanoch. "Prečo nie?" - hovorím si. Trochu mi síce zredlo, keď sa priblížil dátum odchodu, ale stále som sa tešila ako malé dieťa. Všetko sme so sestrou a Essi nachystali, nakúpili sme veľa sladkostí a jedla, spravili skúšku stavania stanu, problémy s balením sme vyriešili metódou: nech je to čokoľvek, použi silu.

Štvrtok, 1. septembra, prvý krát, čo som videla polárnu žiaru:

O dvanástej sme všetci dobrodruhovia nasadli do autobusu. Cesta trvala asi štyri hodiny, zastavili sme jeden krát a to sme si všetci vychutnali poslednú kávu. Keď už sme sa blížili ku Kuusamu, s nadšením som pozorovala soby, ako uskakujú pred autobusom a bežia popri nás. Potom sme vystúpili, nabrali si vodu, využili splachovací záchod, nasadili na chrbát ťažké batohy a prešli deväť kilometrovou "rozcvičkou". Keď sme dorazili na určené miesto, rozložili stany, uvarili jedlo, niektorí poskákali do rieky a zvyšok večera sme sedeli, smiali sa a hriali pri ohni. Potom niekto zakričal, že už je vidno polárnu žiaru a všetci sme vybehli na breh rieky, aby sme mali pekný výhľad. Jeden z najkrajších večerov v mojom živote. 

Piatok, 2. septembra, prvý krát, čo som videla sobov vo voľnej prírode a kúpala sa v studenej fínskej rieke:

Zobudili sme sa ráno o 8:30. Spravili si ovsenú kašu na raňajky, pobalili stany a vyrazili na najdlhšiu cestu celého kurzu. Hneď ako sme vyrazili nás prišla privítať rodinka sobov. Ľudí sa vôbec neboja, pretože ich kŕmia. Potom nasledovala dlhá prechádzka blatom a močiarmi fínskeho lesa. Terén mi vôbec nevadil, užívala som si krásny výhľad. Na chvíľu sme sa zastavili, aby sme si uvarili obed a potom nás vďaka predpovedi počasia neprekvapil dážď. Našťastie sme boli už len päť kilometrov pred miestom, kde sme mali prespať. Keď už sme tam priši, prestalo pršať a tak sa nám ľahšie rozkladali stany. Dokonca sa ukázalo aurinko (slniečko a zároveň moje najobľúbenejšie fínske slovo) a ja som sa dala nahovoriť na kúpanie v rieke. Hneď mi bolo teplejšie, keď som vyšla. Zase sme sa zvyšok večera vyhrievali pri táboráku. Aký krásny večer to bol. Unavení sme si potom ľahli a prespali poslednú a najstudenšiu noc kurzu.   

 Sobota, 3. septembra, prvý krát, čo som si uvedomila, aké je Fínsko naozaj krásne:

Ráno sme sa museli zobudiť skoro. Nepotrebovali sme ani budík, zima sa o to postarala rýchlejšie. Najedli sme sa a pobalili stany. Vydali sme sa na najťažšiu a najkrajšiu cestu. Zdolali sme asi 400 schodov, most ponad rieku a vysoké stúpanie. Nemohla som sa vynadívať nad tou krásou fínskej prírody. Po pár hodinách sme prišli do Base Campu, tam sme si všetci ako zombie hneď objednali kávu. Počkali sme na autobus, nasadli sme a zaspali. Zase sme sa zastavili, ale tentokrát za účelom jedla (vlastne aj kávy). Vychutnali sme si fast foodové jedlo v Hesburgeri. Po celej túre chutilo ešte lepšie.

Pár slov na záver:

3 dni. 2 noci v stanoch. 32 prejdených kilometrov. Unavení, spotení, smradľaví, s otlakmi na nohách, tisíc štípancami od komárov a svalovicou sme sa v poriadku vrátili domov. Stálo to za to. Partia skvelých ľudí. Jeden z najkrajších zážitkov môjho života. Zase som sa presvedčila, že som si vybrala správne. Milujem Fínsko. A sprchu. A posteľ. To je asi všetko, čo by som chcela povedať.

Heippa!