Už som tu tak dlho a tak krátko! Pravdupovediac sa to vôbec ako mesiac nezdá. Cítim sa, ako by som tu bola dlhšie a odjakživa sem patrila. Možno je to tým, že mám úplne skvelú hostiteľskú rodinu, super školu (aj keď je to dosť blbé, že všetci moji kamaráti doma mali ešte mesiac prázdniny) a úžasných ľudí okolo seba všade kam sa pohnem.
Rozmýšľam, čo také by som mohla povedať o Fínsku, ľuďoch a veciach okolo mňa, ktoré som si všimla a pokladám za dôležité/zaujímavé a tak ďalej.
 |
| http://finnishnightmares.blogspot.fi/ |
Hahahahaha! Na popríjazdovom seminári nás pripravovali na fínske stereotypy, aby sme neboli veľmi prekvapení a nevytŕčali z davu. Upozorňovali nás hlavne ta to, že je dosť ťažké nadviazať očný kontakt s Fínom a potom sa usmiať (nočná mora Fína), alebo že nemáme byť veľmi prekvapení, keď až tak nebudú prejavovať city a že niekedy bude ťažké udržať konverzáciu a vo väčšine prípadov ju budeme musieť začať my. Po príchode do rodiny som zažila prvý šok. Toľko krásnych prejavov lásky a spolupatričnosti sa len tak nevidí. Hneď som dostala ten krásny pocit nového domova. Neskôr k nám prišli na návštevu sestrine kamarátky a reč opäť vôbec nestála. Všade kde sme prišli bolo počuť hlasy a smiech. O pár dní sa začala škola a ani tu ticho rozhodne nebolo. Každý sa tu rozpráva s každým, všetci držia spolu. Konverzáciu málokedy začínam ja a je ťažké ju ukončiť, lebo sa všetci sa chcú rozprávať. Nerobia rozdiely, radi sa porozprávajú a popýtajú na Slovensko, dávajú mi čítať rôzne fínske dlhé slová. Je však pravda, že Fíni sú radi ticho a zbytočne neplytvajú slovami. Naučila som sa, že existuje niečo ako "príjemné ticho". Nemusíte komentovať všetko čo robíte. A že keď do vás narazí Fín, nepovie niečo ako prepáč, povie: "ooho". Alebo keď potrebuje prejsť nenápadne zakašle, čo Slovenke v chrípkovej sezóne veľa nehovorí a tak vás bez slov odtlačí. V skratke sú praktickí a struční.
Káva, fínsky kahvi je tu úplne vždy a všade kam prídete. Či už ráno do školy (dve kávové prestávky denne), ku kamarátovi domov, alebo k hocikomu na návštevu. Vždy si sadnete za stôl a dáte jednu, dve, tri kávy. Ja, samozrejme, neodolám a tak sa denne snažím držať limit pod šesť káv, čo sa nie vždy podarí. Kávu proste milujú. Najlepšia je v Moomiin hrnčeku. Aby sme boli ešte viac fínski.
Všetci tam chodia. Má ju doma každý. Keď ju nemáš, si divný. Moja hostiteľská rodina ju rozkúri každý druhý deň. Je to ideálny relax po náročnom dni. Ešte stále som sa však neodhodlala skočiť do rieky vedľa. Ja si počkám kým napadne sneh (čo bude za chvíľu, keďže dnes ráno boli štyri stupne) a potom budem robiť anjelikov.
Ku káve samozrejme patrí aj niečo na zahryznutie. Keď som sem šla, všetci mi vraveli, že severská kuchyňa nie je nič moc a ako budem hladná a ryby mi pôjdu krkom. Blbosť. Jedlo je tu úplne super. Či už v škole (ak to porovnám so slovenskými školskými jedálňami) alebo doma. Milujem lososovú polievku a pečivo. Všade majú výborný leipä (chlieb), obzvlášť tmavý a karjalanpiirakka (chlieb s ryžou v strede) ku každému jedlu. Čo som si všimla tiež je to, že Fíni jedia veľmi často. Keď už spomíname kuchyňu, je dosť bežné, že muži sú v kuchyni častejšie v porovnaní s inými krajinami. Celkovo je to tu dosť zrovnoprávnené.
 |
| http://finnishnightmares.blogspot.fi/ |
To je téma sama o sebe. Tu je všetko presné. Všetci všade prídu aspoň o päť minút skôr, aby náhodou nemeškali. Až na matikára a autobus. To sú dve veci, ktoré nikdy nejdú podľa rozvrhu. Ak cestujete, musíte sa riadiť istými zásadami. Keď autobus prichádza, zdvihnete ruku, ako gesto, že má zastaviť. V tom momente musíte dúfať, že si vás vodič všimol. Keď vojdete priložíte kartu a rozhliadnete sa po autobuse. Modlíte sa, aby nebol "plný". Plný tu znamená, že všetky miesta pri okne sú obsadené. To takisto znamená akúkoľvek malú sociálnu interakciu s neznámym človekom. Prídete ku sedačke a spýtate sa, či si môžete prisadnúť. Tu však nastáva ďalšia dilema cudzinca. Ak poznáte vetu: Mlčanie znamená súhlas. Bod pre vás. Potom už len čakáte, kým neznámy spolusediaci zakašle, alebo stlačíte stop tlačítko (ktoré nie vždy funguje) a vystúpite. V tom horšom prípade o dve zastávky ďalej.
To je asi všetko, čo ma momentálne napadá. Ešte na profesionálneho Fína musím veľa trénovať. Fínsko je krásna krajina, s krásnou prírodou, fajným jedlom a skvelými ľuďmi, ktorí lámu všetky predsudky. Užívam si každý moment a dúfam, že bude každý mesiac aspoň taký krásny ako tento prvý a ešte krajší. Ďakujem obom rodinám, hostiteľskej aj mojej vlastnej za podporu každý deň, mojim kamarátom doma, za to, že ma ešte neprišli zabiť, keď nemám čas odpisovať a kamarátom tu, za všetko, čo pre mňa robia a prekonávajú samých seba v komunikácii v angličtine, len preto, aby som rozumela, neskutočne si to vážim a teší ma, keď obidve strany spravia pokrok - ja vo fínčine a oni v angličtine. Som neskutočne vďačná, za to kde som a akých úžasných ľudí mám okolo seba.
Heippa!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára