Vstala som skoro ráno a rodičia ma odviezli na letisko. Rozlúčili sme sa, vymenili sme si pár teplých slov (keď ide o emócie, v našej rodine ich prejavujeme tak trochu fínsky, čiže skoro vôbec) a som tu!
S veľkým naprataným kufrom s dvomi kilami nadváhy (pani za pultom na check-ine to bolo chvalabohu jedno). Lietadlo konečne vzlietlo a o chvíľu už bolo v Helsinkách. Na letisku už sedelo pár stroskotancov, s podobným výrazom v tvári ako ja. Potom nás všetkých zaviezli do mesta Anjala, kde sa tri dni konal YFU popríjazdový seminár. Nečakala som, že to bude až taká zábava. Ale bola! Skamarátila som sa s úžasnými ľuďmi z celého sveta, máme spolu krásne zážitky, ktoré si budeme pamätať do konca života. Veľa sme sa toho naučili.
30. júla ma s dvomi babami posadili na vlak do Oulu, kde nás mali vyzdvihnúť naše nové rodiny. Cesta trvala osem hodín a bola to najdlhšia cesta môjho života. Nie preto, koľko trvala, ale pre všetky tie emócie. Robili všetko čo sa dalo, aby sme si cestu skrátili. Skúšali sme spať, prechádzali sme sa cez celý vlak, kúpili sme si cukríky, ochutnali sme cukríky, nechutili nám, skúšali jesť Salmiakki po druhý krát v živote. Stále nám nechutili, skúšali sme otvoriť dvere a weckách, skúsili znovu, opäť neúspešne. Nevedela som sa dočkať kedy konečne uvidím mojich hostiteľských rodičov a súrodencov. Keď vlak konečne dorazil na konečnú zastávku, úplne to vo mne vrelo. Rozbehla som sa k nim a objala ich. Teraz to už neboli len ľudia, s ktorými som si vymieňala emaily, už to bolo reálne. Moja nová rodina skoro na rok. Ten pocit sa nedá opísať.
Odviezli ma domov a spoločne sme sa navečerali. Mali sme tradičné pečivo s ryžou v strede, polievku z lososa, jogurt s čerstvým ovocím zo záhrady a mrkvový koláč. Mňam! Po večeri mi ukázali dom, moju izbu, záhradu a zvieratá. Chovajú tri malé ovečky, sliepky a dve mačky. Veľmi som si obľúbila výhľad z jedálne na rieku.
Ráno sme sa rozhodli ísť na ostrov kúsok od nás. Predpoveď počasia hlásila búrku, ale ani to neodradí Fínov od kúpania sa v ľadovej vode. Šli sme na motorovom člne, čo sa mi veľmi páčilo, aj keď bola trochu zima. Hneď ako sme na ostrov dorazili, začalo liať ako z krhly. Nie, ani toto ich neodradilo. Deti po krk vo vode, dospelí, ja a moja staršia hostiteľská sestra Miksu v pršiplášťoch... Stačilo mi namočiť prst do vody, hneď som vedela, že plávať nebudem. Domov sme sa vrátili až keď sa začalo blýskať. Potom prišla obrovská búrka. Vyhodilo nám všetky poistky a pokazili sa obidve chladničky. Zvyšok dňa sme ostali doma. Večer sa vyjasnilo, tak sme na chvíľu vybehli na dvor a zahrali sme si Mölkky (fínska hra s drevenými kolkami).
Každý deň sa snažím naučiť viac a viac fínskych slov a fráz. Vraj sa učím rýchlo. Mám veľmi dobrého učiteľa, má 5 rokov a je to môj hostiteľský brat August. Ukazuje mi obrázky, potom ich pomenuje a ja to po ňom musím zopakovať. Dúfam, že sa Fínsky naučím rýchlo a budem sa s ním môcť hrať.
Heippa!
Koľko úžasných ľudí na jednom obrázku! YFU popríjazdový seminár.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára